...

Náboženské symboly v anime

31. srpna 2007 v 17:43 | Jajusssh |  Iné
Náboženské symboly v anime

Náboženstvá tu boli od počiatku... Sprevádzali ľudstvo od kolísky až dodnes... Myšlienky náboženstiev máme hlboko zakorenené v našich mysliach a ani o tom nemusíme tušiť. A čo je najdôležitejšie, každé náboženstvo je postavené na viere, viere v niečo. A tu si všetci musíme priznať, že každý z nás v niečo alebo niekoho verí. Či už veríme na tento svet, našich blízkych, priateľov alebo len v samých seba, či už v jedného alebo mnohých bohov, je to pravda, nikto nie je bez viery. Ale ja som si za tému vybral iba trošku z toho celého a chcem vám priblížiť nielen veci a náznaky, ktoré sú vám známe, ale i tie, o ktorých možno ešte neviete. A preto váš pohľad na niektoré veci už nikdy nebude ako býval...
Na základe mnohých rozdielov západnej a japonskej kultúry je pre nás Európanov ťažké porozumieť anime. Často nevidíme očividné náznaky (odkazy), ktoré sú pre Japonca samozrejmé. Sme vzdialení pozorovatelia formy kultúry, ktorá sa hrá s plynulou ikonografiou svojho okolia, spracováva a nanovo kombinuje. Nedorozumenia sa vyskytujú už pri prvom zhliadnutí Anime. Pozorovateľ zo západnej kultúry vníma anime často divadelne. Oproti západnému štýlu kresby sa japonský spolieha najmä na predstavivosť a fantáziu pozorovateľa. Súvislosti bývajú vysvetľované veľmi zriedka, pohyb pripadá často drevene. Čo je dôsledkom nielen malého rozpočtu a časových nárokov, ale taktiež japonskej kultúry.
V Japonsku už storočia existujú divadelné formy ako kabuki, noh alebo bunraku, ktoré veľmi často používajú symboliku a abstrakciu. Brecht v polovici nášho storočia formuloval princíp V-efektu (odcudzenie deja spôsobené komentovaním rozprávača alebo vystúpením postavy zo svojej roly, atď.). Tým, že divák príde na to, že dianie na javisku nie je reálne, môže dej posúdiť objektívnejšie. Tento princíp sformuloval na základe kultúry Ďalekého Východu. Presne na tento princíp sa odvolávajú i animátori (kresliči) v Japonsku. Toto sa deje vedome i nevedome, keďže sú s týmto princípom konfrontovaní odmalička, pretože v krajine vychádzajúceho slnka veria, že abstraktný symbol vystihuje podstatu veci omnoho lepšie ako verná kópia. Je rovnako prirodzené, že ľuďom zo západnej kultúry sa stávajú i iné dôležité interpretačné chyby, že dokonca nezbadajú očividné stopy, odkazy. Otakom dal Gilles Potras v roku 1999 svojou knihou The Anime Companion do rúk aspoň malú pomôcku.
Aby som už prešiel k samotným príkladom symbolov, tak poviem aspoň niekoľko príkladov, o ktorých som sa dozvedel. Napríklad v americko-európskej kultúre sú záporné alebo rozporuplné postavy zobrazované s obľubou tmavou farbou vlasov, ktorá zároveň symbolizuje aj temperamentnosť. Reprezentujú cudzosť. Táto ikonografia ale vôbec neplatí pre Japonsko, skôr naopak. V krajine, kde je obyvateľstvo prevažne tmavovlasé, je samozrejmosťou, že čierna farba vlasov reprezentuje skôr pozitívne ako negatívne. Čierne vlasy symbolizujú skôr normálnosť, integritu a dôveryhodnosť.
Taktiež ročné obdobia zohrávajú v príbehu dôležitú úlohu. Na začiatku anime preto často nachádzame malé pozorovanie ročného obdobia, i keď iba v pár obrázkoch. Aj keď sa tieto obdobia nelíšia od našich, chýba nám často kultúrny prístup k rôznym symbolom, ktoré sa viažu najmä na zmenu ročného obdobia. Takže aby ste mi verili, uvediem ďalší príklad. V poslednej kapitole Doomed Megalopolis padajú práve čerešňové kvety, keď Keiko vyráža do posledného boja. Očividne sa nachádzame v jari, tým som asi nepovedal nič nového, ale dokonca musíme prísť i k záveru že stratí panenstvo, čo sa aj stane, to len na okraj. Ale interpretácia, že Keiko má pred sebou čas nádeje a obnovy, je úplne zlá. Práve naopak, padajúce čerešňové kvety symbolizujú v Japonsku smrť, ale nie len to, dokonca znamenajú heroickú smrť. Preto samuraj, ktorý zomrie pre svojho Pána alebo ktorý spácha seppukku, býva v literatúre porovnávaný s padajúcimi čerešňovými kvetmi takisto ako piloti Kamikaze z druhej svetovej vojny. Takisto ako Keiko, ktorá sa obetovala pre vec dôležitejšiu, svoj život za životy všetkých obyvateľov Tokia. Takisto aj sviatky s rovnakým menom ako u nás majú iný význam. Mnohé zo západných sviatkov si našli v kalendári Japoncov svoje miesto, ale význam majú taktiež iný. Napríklad deň sv. Valentína je v Japonsku dňom žien, ktoré v tento deň darujú svojmu vysnívanému (vyvolenému) pralinky alebo čokoládu a ďalší krok očakávajú po tom od neho. Takisto je to i s Vianocami, ktoré nie sú sviatkom rodiny tak ako u nás, ale sviatkom lásky. Keď na Štedrý deň akceptuje mladá dáma pozvanie na večeru od svojho obdivovateľa, berie sa to ako prejav seriózneho záujmu. Taktiež výmena darčekov má romantický charakter a preto sa tento večer využíva na položenie otázky otázok.
Zdroj: www.animecrew.org
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 m m | Web | 31. srpna 2007 v 17:43 | Reagovat

Čauky hlasuj plosím pro moji kámošku a jejího pejska  Matýska na www.dylan.blog.cz/0708/blablabla

díky mocinky

2 ma ma | Web | 31. srpna 2007 v 17:43 | Reagovat

Čauky hlasuj plosím pro moji kámošku a jejího pejska  Matýska na www.dylan.blog.cz/0708/blablabla

díky mocinky

3 martinka113 martinka113 | Web | 31. srpna 2007 v 17:44 | Reagovat

Čauky hlasuj plosím pro moji kámošku a jejího pejska  Matýska na www.dylan.blog.cz/0708/blablabla

díky mocinky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama