...

Čo sa skrýva pod pojmamy manga a anime2?

31. srpna 2007 v 17:40 | Jajusssh |  Iné
Čo sa skrýva pod pojmamy manga a anime 2

Po skončení druhej svetovej vojny komiksy "rozkvetali". Nakladateľstvá, ktoré boli pred vojnou mocné, sa zrazu ocitli v troskách. Toto dovolilo rast malých spoločností. Tieto spoločnosti vydávali extrémne lacné komiksy nazývané "červené knihy". Jeden z umelcov "červenej knihy" bol aj študent medicíny Osamu Tezuka, ktorý sa stal otcom modernej mangy a anime. Mocný Atóm, jeho najpopulárnejší výtvor, je známy po celom svete a v 60-tych rokoch bol v USA vysielaný pod názvom Astro Boy. Vo svojej autobiografií Tezuka popisuje ako sa líši jeho manga od prechádzajúcej: "Väčšina mangy bola kreslená z dvojdimenzionálnej perspektívy ako javisková hra. Herci prichádzajúci z ľava a z prava zameraní na diváka. Postupne som si uvedomil, že s týmto postupom sa nedá vytvoriť silný zážitok alebo psychologický dopad. Tak som začal zavádzať kinematografické techniky z nemeckých a francúzskych filmov z mojich študentských čias. Tak som spracoval priblíženia ("zábery z blízka") a pokúsil sa použitím viacerých panelov alebo strán hodnoverne zachytiť pohyb a výraz tváre, ktoré by predtým boli iba na jednom paneli. Tak som získal diela, ktoré boli dlhšie než 1000 strán. Potenciálom mangy bol viac než iba humor. Použitím sĺz, smútku, hnevu a nenávisti, som vytvoril príbehy, ktoré sa nie vždy končili šťastne." Po kreslení štvorpanelových komiksových sérií pre noviny, debutoval Tezuka v roku 1947 s komiksovou knižkou Nový Ostrov Pokladov, príbeh vydaný ako akahon ("červená knižka"), lacné komiksy, ktoré za svoje pomenovanie vďačia nevkusnému červenému atramentu na obale. Nový Ostrov Pokladov zmenil mangu cez noc, predaním neuveriteľných 400,000 kópií. Tezuka sa potom nasťahoval do chátrajúceho obytného domu, aby bol bližšie k vydavateľom a rýchlo sa vytvoril zástup jeho prívržencov, nádejných manga umelcov, z ktorých sa niektorí nasťahovali dokonca do tej istej budovy. Tezukove inovácie viedli k rozšíreniu a radikálnej zmene trhu: Deti, vyrastajúce na mange Tezuku a jeho stúpencov, na rozdiel od svojich predchodcov neprestali s čítaním mangy, ani keď sa stali stredoškolákmi a ani keď sa dostali na univerzitu. Toto je aj deliaca čiara medzi "starou" mangou a "novou" mangou. V tejto dobe, okolo roku 1950, Tezuka transformoval mangu z jednoduchej zábavky pre deti na sofistikované médium, ktorého sa deti odmietali vzdať ako vyrastali. V roku 1956 začal boom týždenníkov. V roku 1959 začali vychádzať týždenníky pre deti. Zo začiatku boli zamerané na všeobecné informácie a zábavu. Manga tvorila asi 40% vydania. Náklad bol slabý, iba okolo 200,000. Čoskoro vydavatelia zistili, že čím viac mangy sa vo vydaní nachádza, tým vyšší môže byť náklad .Vzdelávacie prvky boli z vydaní vypustené, k zhrozeniu učiteľov a rodičov. V Japonsku na rozdiel od USA nedošlo k obmedzovaniu tohto vývoja a tak predaj stále stúpa.
V tejto dobe dochádza k deleniu mangy. To najzákladnejšie sa Vám teraz pokúsim predstaviť. Manga sa delí na dva prúdy. A to na shounen a shoujo. Postupne ich predstavím a aj objasním čo tieto názvy znamenajú.
Shounen manga
Čiže manga pre chlapcov. Shounen mange dominovali hneď od začiatku dobrodružné a vesmírne príbehy, ale ich čitatelia zostarli. Tínedžeri a univerzitný študenti sa obrátili ku kníhkupectvám požičiavajúcim knihy, kde našli sofistikovanú, serióznu mangu (gekiga "divadelným obrázkom"), ktorá sa vyvíjala od konca 50-tych rokov. Často krutá, zadumaná a násilná výpožičná manga sa zameriavala na realistickú kresbu a obsah. Dominoval čierny humor, nebolo v nej žiadne komické odľahčenie ako v "príbehovej mange", kde najnižším spoločným menovateľom boli chlapci vo veku žiakov základnej školy. Koncom 60-tych rokov výpožičné knihy upadli. Seinen ("mladá") manga zasiahla trh. Niektorí umelci prešli na tvorbu shounen mangy, ale omnoho viac ich pracovalo pre seinen časopisy, ktoré čoskoro zabrali časť nákladu shounen časopisom. Tieto odpovedali na túto hrozbu včlenením zmierneného gekiga štýlu, aby pritiahli starších čitateľov, ktorí pokladali gekiga štýl za príliš tvrdý. Seinen časopisy sa vrátili k "príbehovej mange" aby si pridali na príťažlivosti. V bitke o starších čitateľov začala vedúca shounen manga strácať mladších chlapcov, svojich tradičných čitateľov. Náklad začal klesať. V tejto dobe Shueisha's Jump, ktorá vznikla v roku 1968, zostala verná mladším čitateľom a vďaka tomu sa ujala začiatkom 70-tych rokov prvenstva medzi časopismi s touto tematikou. Ich najväčší handicap, neschopnosť nalákať najznámejších autorov, sa stal ich najväčšou výhodou. Kým staršia konkurencia s dlhšou tradíciou musela svojím hviezdnym autorom dať voľnú ruku, Jump prikázal svojím nováčikom aby splnili čitateľove požiadavky. Jump pokračuje vo vydávaní hitov ako dlhej série Dragonball od Akiru Toriyamu a najnovšie Slam Dunk od Takehika Inoue. V roku 1980 bol náklad Jumpu 3milióny, v 1985 4mil.,1988 5mil.,1994 neuveriteľných 6.2mil, kým konkurencia v 1994 mala iba 3.74 a1.27 milióna.
Shoujo Manga
Tak ako shounen manga, aj shoujo (dievčenská) manga začala naberať na obľúbenosti v dekáde po roku 1945. Časopisy pre dievčatá zo základných škôl obsahovali komické seriály s jednoduchým humorom. Rovnako ako tie v amerických novinách až do roku 1954, kedy Tezuka vniesol aj sem dlhšie, viac technicky prepracované a sofistikovanejšie príbehy s dobrodružstvami, drámou, fantáziou, tragédiou, humorom a romantikou. Napríklad v Ribon no kishi ("rytier ribbonu"). V 50-tych a začiatkom 60-tych rokov muži kreslili aj shounen aj shoujo mangu, v ktorej dominoval najmä vzťah matky a dcéry. Príbehy typu chlapec stretne dievča boli zriedkavé najmä kvôli veku čitateliek. Shoujo manga sa do týždenníkov dostala v roku 1963. Vydavatelia potrebovali nových umelcov. Vybrali si ženy. Od roku 1967 do 69 sa stály prúd nových umelcov zmenil na záplavu, sústredenú najmä okolo bájnych ´49-tiek narodených v 1949: Moto Hagio (They Were Eleven and A, A'), Yumiko Ohshima, Keiko Takemiya (Toward the Terra), Riyo Ikeda (Rose of Versailles), a Ryoko Yamagishi. Tieto odmietli limit tradičnej Rose of Versailles (Ruža z Versaille) shoujo mangy a experimentovali s novými témami, príbehmi a štýlmi aby pritiahli staršie čitateľky. Pojednávali o pohlaví, sexualite, sci-fi, dôležitých otázkach ľudského bytia. Zaujímavé je, že týždenná shoujo manga dlho nevydržala. Umelci mali pocit, že týždňovky ich prinútili sa zamerať na akciu a prácu takou rýchlosťou, ktorá znemožňovala hlbší pohľad. Týždňovky sa stali dvojtýždenníkmi a nakoniec mesačníkmi. Koncom 70-tych rokov, shoujo manga už nebola homogénnym celkom. Sci-fi, fantasy a romantika s homosexuálnou tematikou (známa ako Shounen-ai) boli odlišné od hlavného prúdu, viac sofistikovanejších heterosexuálnych romantických komédií, teraz už menej ovládaných pomocou tabu. V skorých 80-tych rokoch sa priamo zamerali na úradníčky a ženy v domácnosti s mangou podobnou lacným americkým mydlovým operám (telenovely), ale mladé ženy si tento komiks kupovať nezačali. Pokračovali v čítaní mangy zo svojich stredoškolských čias. Až v 90-tych rokoch sa oddelila manga pre dospelé ženy ako napr. You, Feel Young, Chorus a ďalšie. A tak sa japonská manga dostala až do dnešnej podoby. Do podoby, ktorú si kúpi skoro každý v Japonsku bez rozdielu veku a postavenia. Manga sa stala populárnou a rozšírila sa ešte viac do sveta. našla si fanúšikov v USA, Francúzsku, Nemecku a mnohých ďalších štátoch vrátane Slovenska.
Zdroj: www.animecrew.org
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama